Osamelá

mliečne
ticho ulice
zachráň ju
pohlaď pokojom
povedz, že je v poriadku
keď
obloha je vysoko
keď k ostatným je ďaleko
keď pravda je tak
hlboko
a v láske je tak dávno

zachráň ju
veď si blízko
bližšie
než vlastný dych


Politikon

možno keby sme si
viac hľadeli
do očí
rozmary sa rozpustia
kým sa svet raz otočí
a ešte
v tomto storočí
si udelíme víza
aj keď ťa moja
vnútropolitická
kríza
zase pozve na večeru


Dni hnevu

Keby si nebol Ty
ani
ja nie som ja –
bol by len život rozbitý –
čierna diera
vo vesmíre
do skončenia sveta
DIES IRAE

***

ktorá iná
ak
nie tvoja duša
je tá, s ktorou
moja v jednom svieti
ktorá
iná je tá
s ktorou k hviezdam letím
ktorú inú mi dal On
aby
sám mohol byť plameňom
keď ty si knôt
a ja vosk
(Tolnaiovcom)


Netrápte ma

Vráťte sa myšlienky
vráťte sa do hlavy
a pokoj do duše
nech
sa mi uľaví
pochytaj, Bože
nepokoj túlavý
nevládzem zúfať
už
ma to nebaví
pomôž mi odpustiť
kým sa čas zastaví

vráťte
sa myšlienky
vráťte sa do hlavy


Ticho

Ako sneh
nasypal
mi ťa On
milión vločiek pristalo na duší
čistých a bielych
za
okenným sklom
sneží ako láska
(prikrýva hriechy)
mrazí
ako láska
(zaklína slzy)
a chlad sa tlačí pod kožu
(tak ako láska)
Ďaleko za sklom


Homo Homini Lupus

Človek človeku
krkom


Potichúčky

nie míle –
celkom malé kroky
brať
jeden za druhým

nie cestu –
dve – tri bôľne vrásky
ryť
k citom hlbokým

nie hlasné slová –
šepot v chráme duše,

Lásku k ranám Kristovým

Tak nech nás milosť učí

***

nevravím,
že viem
a ani netreba
kadiaľ nám vedie
priama cesta do neba

netrápi
ma čas
a ani nemusí
kedy nás tento svet
pritiahne za vlasy

netvrdím,
že viem
a ani nemôžem
Kedy príde deň
keď sa zmestím do
kože

Len sa neviem dočkať
som blázon, som génius
som snehová
vločka
malý kútik veľkých úst

ach, tá sladkotrpká múdrosť
neba...
autobus

***

Samozrejmé
ako vrásky na čele
Samozrejmé
ako
chlieb
Samozrejmé
že sa máme
Samozrejmé
ako spať a bdieť

Samozrejmé
samé
o sebe
Dnes sme tu
a zajtra zomrieme